Tento príspevok bol pôvodne publikovaný na stránke https://kryptomagazin.sk/voda-na-slovensku-mizne-30-unika-uz-v-potrubi-ludia-preplacaju-kym-o-biznis-superia-lobisti/ a autorom článku je Nikola Litvinová. Tento článok je iba kópia originálneho článku.
Voda je jediná surovina, bez ktorej nevydržíme ani pár dní. Na Slovensku sa jej však takmer tretina stratí ešte cestou k ľuďom. Podľa septembrovej správy Najvyššieho kontrolného úradu SR sa priemerné straty pitnej vody dostávajú na úroveň 30 percent, čo radí Slovensko medzi európske krajiny, kde sa s pitnou vodou plytvá najviac.
Kontrolóri preverili 12 obcí z Nitrianskeho, Trnavského, Trenčianskeho a Žilinského kraja, ktoré si vodovody a kanalizácie nielen vlastnia, ale ich aj samy prevádzkujú. Takýchto samospráv je na Slovensku bezmála 700.
Výsledok kontroly: vodovodné siete v týchto obciach sú opotrebované na 68 percent a úrad v nich popísal 78 nedostatkov.
Voda mizne v zemi a zaplatíme ju všetci
Modernizačný dlh v celom slovenskom vodárenstve prekročil 10 miliárd eur. Nie je to abstraktné číslo z tabuľky. Každá prasknutá rúra znamená vodu, ktorú niekto vyrobil, upravil a prečerpal, no nikto ju nespotreboval. Náklady sa aj tak musia niekde objaviť a končia v cene vodného a stočného.
Hrdzavé vodovodné potrubie. Zdroj: shutterstock.com/Zuev Ali
Že ide o dlhodobý problém, priznáva aj regulátor. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už skôr označil stav potrubí za katastrofálny a práve preto zaviedol dvojzložkovú cenu vody. Odvtedy platí každý pripojený odberateľ fixnú mesačnú zložku aj vtedy, keď z kohútika nenatočí ani liter.
Obce sú pritom v začarovanom kruhu. Väčšina kontrolovaných samospráv hospodárila pri vodovodoch a kanalizáciách dlhodobo so stratou a tú potom dopĺňala z bežného obecného rozpočtu. Peniaze, ktoré mohli ísť na opravu potrubí, tak zmizli v prevádzke.
„Z pohľadu národnej autority pre externú kontrolu nie je dlhodobo udržateľné, aby miestne samosprávy financovali straty vody či úniky vody z obecného rozpočtu,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Zákon pozná riešenie, obce ho nedodržiavajú
Zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách ukladá vlastníkom dve jasné povinnosti. Vypracovať plán obnovy najmenej na desať rokov a vytvárať účelovú finančnú rezervu na opravy.
Prax je iná. Mnohé kontrolované obce plán obnovy buď nemali, alebo bol neúplný, prípadne sa ním v reálnom živote vôbec neriadili. Ešte horšie to dopadlo pri rezervách. Zo šiestich obcí, ktorým povinnosť vznikla, si rezervu vytvorili len tri a iba dve ju mali krytú skutočnými peniazmi.
Voda ako korisť: Prípad, ktorý ukazuje, ako to funguje
Kontrolóri v niektorých obciach našli zmluvy s prevádzkovateľmi, ktoré dostatočne nechránili majetok obcí ani verejný záujem a vytvárali riziko, že kritickú infraštruktúru ovládnu záujmové skupiny. Znie to abstraktne, kým si človek nepozrie, čo sa stalo na východe Slovenska.
NKÚ odhalila podozrivú privatizáciu. Zdroj: shutterstock.com/MR. SOMPHOT KLOMKAMIN a vodarne eu
Štrnásť tamojších miest a obcí predalo svoje akcie vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a výmenou si kúpilo dvadsaťročné dlhopisy. Ich podiel v spoločnosti, ktorá zásobuje pitnou vodou takmer milión ľudí, sa prepadol z 9,04 percenta na 0,0002 percenta.
Podrobne sme o tom písali v texte Audit odhalil tichý kšeft s vodou: 14 slovenských miest prišlo o 12,5 milióna eur.
To je skrytá privatizácia v praxi. Obce formálne o nič neprišli, len prestali mať možnosť rozhodovať o vlastnej vode. A práve preto dnes NKÚ tlačí na štát.
Šéf kontrolórov pomenoval problém bez servítky. Podľa neho zodpovedné inštitúcie rezignovali na udržateľný rozvoj vodárenskej infraštruktúry a to vyústilo do 10-miliardového dlhu, s ktorým súvisia aj:
„Bezmála tretinové straty pitnej vody v dôsledku zanedbanej obnovy potrubí či snahy ovládnuť strategickú vodárenskú sieť lobistickými záujmovými skupinami“.
Práve na odporúčanie kontrolného úradu platí, že akcionármi regionálnych vodárenských spoločností môžu byť dnes už len obce a mestá. Úrad ide ešte ďalej a navrhuje vláde zlatú akciu štátu, teda nástroj, ktorým by štát mohol zablokovať kľúčové rozhodnutia vo vodárňach, plus vznik splnomocnenca pre celý sektor.
Voda na Sloivensku mizne. Zdroj: shutterstock.com/pramot
Čo to znamená pre vašu peňaženku
Rovnica je jednoduchá. Opotrebované potrubie znamená väčšie straty, väčšie straty znamenajú vyššie náklady a vyššie náklady sa skôr či neskôr premietnu do faktúry. Ak sa investičný dlh nezačne splácať, tlak na cenu vody bude pokračovať.
Štát na to zatiaľ nemá veľa priestoru, keďže verejné financie sú v najprísnejšom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Domácnosti tak môžu ovplyvniť jediné: vlastnú spotrebu a to, ako pozorne sledujú, čo sa deje s vodovodom v ich obci.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Prečo platím fixnú zložku, aj keď vodu skoro nespotrebujem?Fixná zložka pokrýva náklady na udržiavanie prípojky a siete, aby ste vodu mohli kedykoľvek odobrať. Regulátor ju zaviedol preto, že predtým tieto náklady platili za odberateľov s nulovou spotrebou ostatní zákazníci.
- Ako zistím, v akom stave je vodovod v mojej obci?Obec ako vlastník musí mať vypracovaný plán obnovy vodovodu najmenej na desať rokov. Máte právo pýtať sa naň na obecnom úrade a informáciu o hospodárení s vodným a stočným môžete žiadať aj cez infozákon.
- Znamená 30 % strát, že sa voda nevie zdražovaniu vyhnúť?Nie automaticky. Časť strát sa dá znížiť len opravou potrubí, čo si vyžaduje investície. Bez nich budú straty rásť ďalej a náklady na ne aj tak skončia v cene.
Príspevok Voda na Slovensku mizne: 30 % uniká už v potrubí. Ľudia preplácajú, kým o biznis súperia lobisti je zobrazený ako prvý na Kryptomagazín.
