Tento príspevok bol pôvodne publikovaný na stránke https://kryptomagazin.sk/slovensko-mina-peniaze-ktore-nema-a-ucet-pride-neskor-komentar/ a autorom článku je Marek Jendrál. Tento článok je iba kópia originálneho článku.
Slovensko patrí medzi krajiny, kde verejné financie dlhodobo nefungujú tak, ako by mali. Nie preto, že by krajina nemala zdroje alebo schopných ľudí. Problém je hlbší a systémovejší. Štát rok čo rok míňa viac, ako vyberie, a rozdiel nesplatí on, ale tí, ktorí dnes chodia do školy alebo práve nastupujú na prvú prácu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pravidelne upozorňuje, že tento smer nie je udržateľný. Napriek tomu politická vôľa k skutočnej zmene chýba. Výsledkom je tichá, ale nebezpečná kríza, ktorá rastie pod povrchom každodenného politického diania.
Čísla hovoria jasne, no nikto nechce počuť
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií dosiahol v roku 2025 úroveň 5,5 % HDP, čo predstavuje 7,9 miliardy eur. Táto hodnota zaraďuje Slovensko do pásma vysokého rizika. Oproti roku 2024 sa situácia zhoršila o 0,2 %. Na prvý pohľad to vyzerá ako malá zmena, no v skutočnosti ide o pokračovanie dlhodobého trendu, ktorý sa napriek trom kolám konsolidačných opatrení nepodarilo zvrátiť.
Čo za týmito číslami stojí?
Vývoj udržateľnosti SR. Zdroj: vlastné spracovanie podľa rrz.sk
Aktuálny stav verejných financií sám osebe ťahá udržateľnosť dolu o 2,7 %. Dôchodkový systém pritom tvorí polovicu tohto problému, konkrétne 1,5 % HDP. A to hovoríme iba o dnešnom stave, bez pohľadu do budúcnosti.
Keď pridáme starnutie populácie a ďalšie implicitné záväzky, pridajú ešte 2,5 % k celkovému problému. Najväčší tlak príde z dlhodobej starostlivosti o seniorov, ďalej z rastu dôchodkov a nákladov na zdravotníctvo. Toto nie sú abstraktné projekcie. Sú to záväzky, ktoré štát prijal a ktoré niekto musí zaplatiť.
Mediánový vek Slovákov. Zdroj: worldometers.info
Človek narodený v roku 2025 dostane z verejných financií o 126 000 eur viac, ako do nich za život odvedie. Žijúca populácia dnes kumuluje záväzky vo výške 89,4 % HDP. Budúce generácie by museli prispieť o 110 000 eur viac na osobu, ako kedy dostanú naspäť. Tieto čísla nepopisujú katastrofický scenár. Popisujú základný scenár, ak sa nič nezmení.
Tridsiatnici zaplatia účet, ktorý vystavili iní
Tu prichádza moment, keď treba odložiť tabuľky a hovoriť priamo. Slovensko v politike funguje na princípe krátkodobého myslenia. Volič chce nižšie dane, vyššie dôchodky, lepšie školy a lacnejšie zdravotníctvo. Všetko naraz. Politik, ktorý by povedal pravdu nahlas, riskuje, že ho voliči nepošlú späť do parlamentu. A tak sa odkladá, kompenzuje, zalepuje, ale neopravuje.
Tridsiatnici a štyridsiatnici, teda tí, ktorí dnes odvody platia a na dôchodok čakajú ešte tridsať rokov, sú v tejto hre najzraniteľnejší. Systém im sľubuje dôchodok, no matematika hovorí niečo iné. Ak sa neopraví financovanie dôchodkového systému, zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti, tieto skupiny sa stretnú s brutálnou realitou. Buď prídu vyššie odvody, alebo nižšie dávky, alebo oboje.
Demografia Slovákov. Zdroj: populationpyramids.org/slovakia
Správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nie sú žiadnym prekvapením. Sú to dobre zdokumentované varovania, ktoré parlament prijíma k informácii a odkladá do zásuvky. Každý rok, ktorý sa minie bez reálnej reformy, pridáva ďalšiu vrstvu na účet, ktorý raz niekto musí zaplatiť. A ten niekto sedí dnes v škole alebo práve rieši hypotéku.
Riziká, ktoré môžu situáciu pre Slovensko zásadne zhoršiť
Ak by sme si mysleli, že 5,5 % HDP je konečné číslo, mýlime sa. Existuje niekoľko scenárov, ktoré môžu situáciu výrazne zhoršiť.
- Najväčším rizikom je spätné zvrátenie dôchodkových reforiem. Zastropovanie dôchodkového veku v kombinácii so štedrejšou valorizáciou by ukazovateľ zhoršilo o 2,1 %. A nejde o vzdialený scenár, takéto návrhy sa v politickej debate objavujú pravidelne, pretože sú populárne. Populárne opatrenie však neznamená zodpovedné opatrenie.
- Ďalším rizikom je jednoducho čakanie. Ak by sa konsolidácia rozložila na desať rokov namiesto rýchlejšieho tempa, samotný odklad by pridal ďalších 0,8 % k problému. Čas teda nie je neutrálny. Čakanie má svoju cenu a tú platíme všetci.
- Napokon, makroekonomické prostredie nám nenahráva. Kombinácia vyšších úrokových sadzieb, slabšieho rastu produktivity a vyššej nezamestnanosti by pridala ďalších 0,7 %. Slovenská ekonomika rastie v rokoch 2025 a 2026 tempom len okolo 0,8 %, čo je hlboko pod potenciálom. Obchodné konflikty, geopolitické napätie a energetická záťaž priemyslu vytvárajú prostredie, v ktorom sa ťažko hľadajú dodatočné zdroje na splácanie minulých chýb.
Príspevok Slovensko míňa peniaze, ktoré nemá. A účet príde neskôr (Komentár) je zobrazený ako prvý na Kryptomagazín.
