Tento príspevok bol pôvodne publikovaný na stránke https://kryptomagazin.sk/slovaci-sa-po-35-rokoch-od-kuponky-prebudzaju-na-uctoch-uz-nedrzia-ani-polovicu-uspor/ a autorom článku je Nikola Litvinová. Tento článok je iba kópia originálneho článku.
Slováci desaťročia verili jednému nepísanému pravidlu. Peniaze patria na účet v banke a hotovo. Toto pravidlo sa však začína lámať. Podľa štúdie brokera Ozios mali slovenské domácnosti v roku 2025 na bankových účtoch už len 43 percent svojich finančných aktív. Ešte pred desiatimi rokmi to bola viac ako polovica.
Analýza vznikla pri príležitosti výročia, na ktoré si starší ročník spomína veľmi dobre. Presne pred 35 rokmi sa začali predávať kupónové knižky.
Kupónka: Horúčka, ktorá prišla na poslednú chvíľu
Predaj knižiek pre prvú vlnu kupónovej privatizácie odštartoval v októbri 1991. Ľudia mali na výber. Za body si mohli kúpiť akcie konkrétnych podnikov a stať sa ich spolumajiteľmi. Alebo mohli body zveriť privatizačnému fondu a nechať rozhodovanie na iných.
Záujem bol spočiatku slabý. Situáciu otočila až masívna reklama fondov, z ktorých niektoré lákali ľudí dokonca na sľub desaťnásobku. Na Slovensku sa napokon do jedinej vlny zapojilo približne 2,6 milióna ľudí, teda asi 70 percent dospelých. Česi boli odvážnejší, u nich sa zapojilo 77 percent dospelej populácie.
Investori prehrávajú boj s infláciou. Zdroj: shutterstock.com/CL-Medien
Slováci verili fondom. A dokonca tým českým
Pri samotnom rozhodovaní vyhrali fondy. Slováci do nich poslali 70 percent kupónových bodov, priamo do podnikov iba zvyšných 30 percent. Na každý bod vložený priamo do podniku tak pripadali viac ako dva body, pri ktorých ľudia rozhodnutie prenechali profesionálom.
Zaujímavé je, kam tieto body smerovali. Česi sa na kupónke zúčastnili v pomere 2,29 ku jednej voči Slovákom. Pri bodoch vložených do fondov však tento pomer vystúpal na 2,73 ku jednej v prospech českých fondov. Slovenské kupóny jednoducho vo veľkom tiekli k susedom.
„Slováci sa pri „kupónke“ z hľadiska investičnej aktivity správali veľmi podobne ako Česi. Rozdiel medzi oboma krajinami vznikol až počas nasledujúcich tridsiatich piatich rokov,“ vysvetlil Adam Austera, analytik Ozios.
Po 35 rokoch je priepasť ešte hlbšia
Zvyk spoliehať sa na iných v nás zostal. Dnes na Slovensku investuje cez podielové fondy päťkrát viac ľudí ako vo forme priameho nákupu akcií. Podľa údajov Národnej banky Slovenska, ktoré cituje štúdia, sa na podielových fondoch podieľa necelých osem percent domácností. Akcie má len 1,6 percenta z nich.
Fondy pritom rastú. NBS v analýze podielových fondov uvádza, že majetok v domácich fondoch sa medzi rokmi 2019 a 2024 zväčšil zo 7,5 na 11,3 miliardy eur. Takmer 87 percent podielových listov pritom vlastnia práve domácnosti.
Investičné fondy lákajú Slovákov čoraz viac. Zdroj: shutterstock.com/RecCameraStock
Slováci patria v Európe k najopatrnejším
Porovnanie s ostatnými krajinami Únie nevyzerá lichotivo. Podľa údajov Eurostatu z roku 2024 držia slovenské domácnosti v akciách a investičných fondoch len približne štvrtinu svojich aktív. Priemer EÚ je necelých 40 percent, Česi sú takmer na polovici a Estónci dokonca okolo 70 percent.
A prečo by to malo niekoho trápiť práve teraz? Národná banka v májovej Správe o finančnej stabilite upozornila, že Slovensko môže pocítiť vyššie ceny energií a vyššiu infláciu. Peniaze, ktoré len ležia na bežnom účte, v takom prostredí tichučko strácajú hodnotu.
Slováci prichádzajú o úspory kvôli inflácií. Zdroj: shutterstock.com/FellowNeko
Zmenu ťahá mladá generácia
Dobrá správa je, že trend sa otáča. Do podielových fondov, ETF a dlhopisov dnes slovenské domácnosti vkladajú asi 27 percent aktív, kým v roku 2024 to bolo 25 percent. Hnacou silou sú podľa štúdie najmä mladí ľudia, ktorí vyrastali už v trhovej ekonomike.
„Dobrou správou je, že konzervatívny prístup k peniazom sa pomaly začína meniť a ľudia čoraz viac premýšľajú nad tým, ako zhodnotiť svoje úspory,“ dodal Austera.
Ak patríte medzi tých, ktorí nad prvou investíciou len rozmýšľajú, inšpiráciu nájdete v našom modelovom ETF portfóliu za 5 000 eur.
Kupónka pred 35 rokmi ukázala, že Slováci sú ochotní investovať, keď sa im to vysvetlí. Otázka dneška znie, že kto im to vysvetlí tentoraz?
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Čo bola kupónová privatizácia?Štát ňou na začiatku 90. rokov presúval podniky do súkromných rúk. Ľudia si kúpili kupónovú knižku a za body získali akcie podnikov, alebo ich zverili privatizačnému fondu. Na Slovensku prebehla len jedna vlna, predaj knižiek sa začal v októbri 1991.
- Koľko úspor majú Slováci na bankových účtoch?V roku 2025 to bolo 43 percent finančných aktív domácností. Pred desiatimi rokmi to bola ešte viac ako polovica, takže Slováci pomaly presúvajú peniaze do výnosnejších nástrojov.
- Aký je rozdiel medzi investovaním cez fond a kúpou akcií?Keď kúpite akcie, sami si vyberáte konkrétne firmy a stávate sa ich spolumajiteľom. Pri podielovom fonde vložíte peniaze do spoločného balíka a o nákupoch rozhoduje správca fondu. Fond je pohodlnejší, no za správu si účtuje poplatky.
Príspevok Slováci sa po 35 rokoch od kupónky prebúdzajú: Na účtoch už nedržia ani polovicu úspor je zobrazený ako prvý na Kryptomagazín.
