Tento príspevok bol pôvodne publikovaný na stránke https://kryptomagazin.sk/rating-slovenska-klesol-co-to-moze-znamenat-pre-stat-aj-penazenky/ a autorom článku je Karina Daráková. Tento článok je iba kópia originálneho článku.
Rating Slovenska znížila agentúra S&P z úrovne A+ na A. Výhľad krajiny zároveň posunula na stabilný. Rozhodnutie neprišlo nečakane, pretože verejné financie dlhšie zaťažujú vysoké schodky, rastúci dlh a neistota okolo ďalších úsporných krokov.
Zmena ratingu neznamená, že Slovensko stratilo dôveru investorov. Krajina zostáva v investičnom pásme a stále má silnú schopnosť splácať záväzky. Ide však o vážne upozornenie, že štát potrebuje dôveryhodnejší plán ozdravenia rozpočtu, uvádza v analýze Slovenská sporiteľňa.
S&P upozornila najmä na pomalšie napredovanie konsolidácie. Slovenská ekonomika stráca tempo, výdavky na sociálne opatrenia a obranu rastú a blížiace sa voľby môžu oslabiť ochotu prijímať nepopulárne rozhodnutia. Agentúra preto očakáva, že deficit zostane zvýšený dlhšie a verejný dlh bude ďalej rásť.
Stabilný výhľad naznačuje, že S&P zatiaľ nepočíta s rýchlym ďalším zhoršením. Slovensku pomáha najmä členstvo v eurozóne, relatívne miernejšie zadlženie v medzinárodnom porovnaní a predpoklad, že inštitúcie budú fungovať bez výrazného zhoršenia. Dôležité zostáva aj čerpanie eurofondov a dôvera investorov.
Trhy by preto nemali reagovať prudko. Slovensko má aj po znížení ratingu hodnotenie v kategórii A. Navyše, známka od S&P zostáva o jeden stupeň lepšia než hodnotenia od ďalších dvoch veľkých ratingových agentúr. Riziková prirážka slovenských dlhopisov sa v poslednom období pohybovala späť pri úrovni 70 až 75 bázických bodov, najmä pre horšie geopolitické prostredie.
Slovensko už prekročilo červenú čiaru: Čo sa stane s našimi daňami, keď štát žije na dlh?
Ako sa môže rating Slovenska zvýšiť?
Ďalší vývoj nákladov na financovanie bude závisieť od viacerých faktorov. Rozhodnúť môžu geopolitické riziká, ceny energií, obchodné napätie vo svete aj dôveryhodnosť pokračujúcej konsolidácie. Slovensku stále pomáha euro, vďaka ktorému sa vie za určitých podmienok financovať lacnejšie než niektoré krajiny mimo eurozóny s lepším ratingom.
Nové rozpočtové čísla pritom ukazujú zmiešaný obraz. Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2025 6,1 miliardy eur, teda 4,45 percenta HDP. Oproti roku 2024, keď schodok predstavoval 5,35 percenta HDP, ide o zlepšenie. Samotné číslo však ešte nepotvrdzuje trvalé ozdravenie verejných financií.
Časť lepšieho výsledku súvisela s dočasnými faktormi a posunom niektorých výdavkov. Preto treba vývoj hodnotiť opatrne. Hrubý dlh prekročil hranicu 60 percent HDP a čistý dlh dosiahol historické maximum 54,4 percenta HDP. Slovensko má síce hotovostnú rezervu približne na úrovni ôsmich percent HDP, no smerovanie dlhu zostáva problémom.
Analytici upozorňujú, že doterajšia konsolidácia stála najmä na vyšších daniach a odvodoch. Tie zlepšujú rozpočtové príjmy, no zároveň môžu tlmiť rast ekonomiky. Slabší rast potom znižuje budúci daňový základ a komplikuje ďalšie ozdravovanie.
Väčší priestor na zmenu preto leží na strane výdavkov. Slovensko potrebuje lepšie cielenú pomoc, menej plošných opatrení a efektívnejšie fungovanie štátu. Konsolidácia by mala podporovať aj rast ekonomiky, nie iba zvyšovať príjmy rozpočtu.
Príspevok Rating Slovenska klesol. Čo to môže znamenať pre štát aj peňaženky? je zobrazený ako prvý na Kryptomagazín.
