Guvernér NBS upozorňuje: Slovákov môže zasiahnuť ďalšia vlna zdražovania

Tento príspevok bol pôvodne publikovaný na stránke https://kryptomagazin.sk/guverner-nbs-upozornuje-slovakov-moze-zasiahnut-dalsia-vlna-zdrazovania/ a autorom článku je Nikola Litvinová. Tento článok je iba kópia originálneho článku.

Guvernér NBS Peter Kažimír vydal dnes ostré varovanie. Inflácia, ktorú mnohí považovali za zažehnanú, sa vracia. A tentoraz by mohla udrieť tam, kde to najmenej čakáme.

Zdražovanie potravín, energií ani tovarov v obchodoch nie je len výsledkom vojny na Blízkom východe. Je to len začiatok reťazovej reakcie, ktorá sa práve rozbieha.

Guvernér NBS: „Nie je správny čas vyčkávať“

Kažimír vo svojom komentári zverejnenom na stránke NBS upozorňuje, že to, čo začalo ako problém niekoľkých firiem, dnes presakuje do celej ekonomiky. Vyššie náklady na výrobu a dopravu sa pomaly, ale isto prenášajú do cien v obchodoch.

„Teraz nie je správny čas vyčkávať a tváriť sa, že sa nič nedeje,“ píše Kažimír.

Ak centrálne banky nezasiahnu včas, inflačná vlna sa rozleje do všetkých oblastí. Ceny potravín, energií, ale aj služieb a miezd by mohli začať rásť spoločne. A to by bola skutočne nepríjemná situácia.

Ako rozhodla ECB a čo to znamená pre Slovákov

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok 11. júna 2026 konala. Rada guvernérov zvýšila tri kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov, pričom kľúčová depozitná sadzba stúpla na 2,25 %, sadzba hlavných refinančných operácií na 2,40 % a sadzba jednodňových refinančných operácií na 2,65 %.

Rada zároveň zdôraznila, že cieľom je stabilizovať infláciu na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Toto je prvé zvýšenie sadzieb za takmer tri roky. ECB je tak prvou z najväčších centrálnych bánk sveta, ktorá pristúpila k zvýšeniu úrokov od chvíle, keď eskalácia konfliktu na Blízkom východe vyvolala krízu na trhu s energiami.

Pre bežných Slovákov to má priamy dopad. Vyššie sadzby znamenajú prísnejšiu menovú politiku pre domácnosti aj firmy. Drahšie financovanie môže obmedziť spotrebu, investície aj dopyt po úveroch. Na druhej strane má pomôcť stlmiť inflačné tlaky, ktoré sa podľa ECB môžu prenášať z energií do cien potravín, tovarov a služieb.

Čo to konkrétne znamená pre hypotéky? Priemerná sadzba nových hypoték je v súčasnosti 3,53 % a v najbližšom období sa môže posunúť k úrovni 3,6 %. Ak inflácia zostane zvýšená a ECB bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky, sadzby hypoték sa môžu počas roka dostať aj nad 4 %.

Prečo sa inflácia vracia práve teraz

Hlavným viníkom sú energie. Inflácia v eurozóne v máji 2026 vzrástla na 3,2 %, čo je najvyššia úroveň od septembra 2023. Ceny energií stúpli medziročne o 10,9 %, čo je najstrmší nárast od februára 2023, poháňaný geopolitickými otrasmi na Blízkom východe a napätím okolo Hormuzského prielivu.

Jadrová inflácia, teda tá bez energií a potravín, stúpla na 2,5 %, pričom cieľ ECB je 2,0 %.

Kažimír pritom zdôrazňuje, že ani nedávno oznámená mierová dohoda medzi USA a Iránom situáciu nezachráni zo dňa na deň. Škody na dodávkach ropy a plynu z Perzského zálivu pretrvávajú a čím dlhšie bude táto nestabilita trvať, tým väčšie je riziko, že sa zdražovanie rozšíri do celej ekonomiky.

Guvernér NBS: Sadzby môžu rásť ešte raz či dvakrát

Kažimír neskrýva obavy. Aj keby ECB zvýšila sadzby ešte raz alebo dvakrát, jadrová inflácia zostane nad dvojpercentným cieľom. Preto hovorí o hľadaní nového „vhodného miesta“, teda takého nastavenia úrokových sadzieb, ktoré infláciu skutočne skroti.

Zároveň ale dáva jasný signál, že centrálna banka nezaspí.

„Nech sa už stane čokoľvek, určite nebudeme sedieť so založenými rukami. Budeme konať dôrazne a primerane,“ uzatvára Kažimír.

Pre Slovákov to znamená jediné. Obdobie lacných peňazí je definitívne za nami. A kto má hypotéku s končiacou fixáciou, mal by konať čo najskôr.

Príspevok Guvernér NBS upozorňuje: Slovákov môže zasiahnuť ďalšia vlna zdražovania je zobrazený ako prvý na Kryptomagazín.